Podľa rozsiahleho posúdenia zdravia a životného prostredia, ktoré vydala Európska environmentálna agentúra (EEA), zlá kvalita životného prostredia prispieva k 13 % úmrtnosti. 

Aktuálne sa pozornosť zameriava na riešenie pandémie COVID-19. Pandémia je jasným príkladom komplexných prepojení medzi životným prostredím, sociálnymi systémami a zdravím.

Kľúčové zistenia

• Hlavnou environmentálnou hrozbou pre zdravie v Európe zostáva s viac ako 400 000 predčasnými úmrtiami v EÚ každý rok znečistenie ovzdušia.  Na druhom mieste hluk, ktorý prispieva k 12 000 predčasným úmrtiam. Ďalej nasledujú vplyvy zmeny klímy, predovšetkým vlny horúčav.
• Environmentálna záťaž a zmena klímy sa v rámci Európy líšia. Najvyššia úmrtnosť medzi krajinami (27 %) sa pripisuje životnému prostrediu Bosny a Hercegoviny a najnižšia Islandu a Nórsku (9 %).
• Sociálne znevýhodnené spoločenské vrstvy zvyčajne bojujú s trojnásobným zaťažením, a to s chudobou, zlou kvalitou životného prostredia a zlým zdravotným stavom. Na zlepšenie životných podmienok pre tých najzraniteľnejších v Európe sú potrebné cielené opatrenia.
• Ľudia sú súbežne vystavení viacerým rizikovým faktorom, ako je znečistenie ovzdušia a vody, hluk a chemikálie, ktorých vplyv sa môže kombinovať a zintenzívniť negatívne dôsledky na zdravie. Obzvlášť zraniteľné voči týmto viacnásobným hrozbám sú európske mestá, ktoré ponúkajú menej zelených a modrých plôch.
• Prebiehajúci výskum skúma prepojenia medzi súčasnou pandémiou COVID-19 a environmentálnymi faktormi. Predpokladá sa, že vírus, ktorý spôsobil ochorenie COVID-19, „preskočil“ zo zvierat na ľudí ako neočakávaný dôsledok tlaku, ktorý zvýšená spotreba vytvára na naše prírodné systémy. 

Tlačová správa